Myšlienky, inšpirácie, slová pre vás.

Myšlienky, inšpirácie, slová pre vás.

Diétujú aj naše deti?

V dôsledku šialenstva kultu tela a všadeprítomného chudnutia v modernej spoločnosti zabúdame na generáciu detí, ktoré v tomto dezinformačnom a deformovanom prostredí vyrastajú. Možno si myslíme, že sa ich to netýka…a že to nevnímajú. Pravdou je však to, že rovnako ako my o tom nehovoríme pred nimi, ani oni nemajú potrebu to riešiť s nami. Čo vyplýva zo štatistík? V dnešnej dobe...

Nepokoj, úzkosť a zajedanie

Nepokoj sa v dnešnej spoločnosti stal novou normou. Nepokoj sprevádzaný obavami či úzkosťou vychádzajú zo sústavného porovnávania sa a veľkej vnútornej túžby mať stále viac. Práve táto kombinácia nás najčastejšie núti siahnuť po jedle, aj keď nemáme hlad. Prečo?

Úprimne o cene a hodnote

Koľko DÁVAM, DÁVALA SOM, ČÍ DÁVAJÚ DO ÚĽAVY JEDLOM moje blízke ženy, či klientky. Nebudem tu vôbec otvárať tému, koľko nás stoja dôsledky emočného jedenia a prejedania. Nielen ZDRAVOTNÉ, ale aj PSYCHICKÉ.

POZOR – dôležité! Čo spôsobuje dodržiavanie diét?

Jedným z hlavných „úspechov“ za ktorý vďačíme skúsenostiam s diétami, je chronický pocit viny súvisiaci s jedlom. Vedecké výskumy ukazujú, že takmer polovica ľudí prežíva pocity viny vo chvíli, keď jedia to, čo im chutí.

Diéta funguje. Každá a dočasne.

Jediným dôvodom, prečo podstupujeme systémy stravovania a držíme sa externých odporúčaní je, že chceme zažiť ten pocit štíhleho a zdravého tela, za cenu výrazných obmedzení v jedle, zúfalstva a nakoniec zhnusenia zo seba. Počula a čítala som to veľa krát - ale NIE vo fórach, kde sa velebí chudnutie.

Disciplína nie je cesta

V diétnej kultúre si tak nejako klameme, že honba za štíhlym telom je náplasť na zranenia, ktoré v sebe máme. V diétnej kultúre sme presvedčení, že štíhle telo je znakom sebadisciplíny a sebalásky. Za štíhlym telom sa ale často skrýva veľa bolesti a to, čomu ja hovorím odvrátená strana diétneho myslenia. Hovorme viac o sklamaniach z chudnutia. O tom, čo každá z nás prežíva, keď to opäť nevyjde. O sebatrestaní a sebatrýznení. Hovorme pravdu.

Genetika a závislosť na (sladkom) jedle

Vždy, keď si v (sociálnych) médiách prečítam nejakú NIČÍM (okrem vlastnej skúsenosti/empírie) NEPODLOŽENÚ MÚDROSŤ….ozve sa vo mne hlboko ukotvený vedec. Predsa len, som profesne genetik, a s genetikou a prírodno-biologicko-medicínskymi odbornými informáciami som sa prehrýzavala (nielen pri písani dizertačnej práce) dlhé roky. Možno niekto povie, že som zatvrdnutý (evidence-based…teda na dôkazoch založený) skeptik, ale nech…Radšej takto, ako …mystik, ezoterik, dušoznalec a všetko znalý...

Vzorce v nás

Všetci sme závislí na VZORCOCH v našich životoch. Všetci nevedome robíme každý deň TO ISTÉ znova a znova. Sme predvídateľní. Emočné jedenie, či akékoľvek sebapoškodzovanie je predvídateľné.

Nevyjadrený hnev

Neprejavený hnev, zlosť či hanba je často dôsledkom prežitej nespravodlivosti, krivdy, straty, strachu, násilia (nemusí byť na fyzickej úrovni), zneužívania či nedostatku lásky, dotykov, objatí, prijatia...

Ochota stačí

Čo sa nám deje keď trpíme emočným jedením? Naše životy odrážajú naše hlboké presvedčenia o sebe. Aby sme sa oslobodili od nášho otvoreného či skrytého negatívneho myslenia, potrebuje jedinú vec: OCHOTU urobiť zmeny

Nedovolím si plakať…

Pred pár rokmi som si neuvedomovala, že toto môže byť môj problém. Že si nedovolím pustiť emócie. Že sa hanbím za tie niekedy nekontrolovateľné prejavy. Že si držím spoločenské masky, a svoje skutočné prežívanie hlboko potláčam. Lenže ono to niekde buchne. Zvyčajne pri tých milovaných. Pri deťoch. Niekde, kde sa môžem uvoľniť…alebo aj nebuchne…ale zatlačí sa hlboko...

Najväčší spúšťač vášho emočného jedenia.

Emočné alebo emocionálne jedenie nie je o jedle. Je o emóciách. Ťažko ho môžeme zvládnuť ďalšou diétou, obmedzovaním alebo zaprisahaním sa, že už to bude inak. Vedomé rozhodnutia zvyčajne pri emočnom jedení nezaberajú. Najväčším spúšťačom emočného jedenia a prejedania je stres, teda emočná bolesť.