Mnohí z nás tak nejako podvedome hľadajú zázračný liek, zázračnú liečbu a či zázračnú diétu, ktorá vyrieši rýchlo a účinne náš problém. Ak niekto niečo také ponúka, bezohľadu na skutočné (vedecké) dôkazy, chceme mu veriť. Nepáči sa nám, ak nás v tejto viere niekto spochybňuje.
Nie všetkými radami o diétach a životnom štýle je potrebné sa riadiť, či ich skúšať. Tiež platí, že nie všetky krásne fotografie na sociálnych sieťach zachytávajú realitu, aj keď sa tvária tak dôveryhodne.
Nie raz som počula príbehy úspešných foodblogerov žijúcich v napätí a nereálnych očakávaniach z dodržiavania čistého stravovania. Často sa stretávam aj s fanúšikmi rôznych podivuhodných spôsobov jedenia, niekedy extrémnych, niekedy nezmyselných, niekedy z dlhodobého hľadiska až škodlivých a nevyvážených.
Nechcem nikoho pripravovať o ilúzie. Vo všeobecnosti však veríme skôr nepodloženým informáciám než vedecky podloženým poznatkom.
Platí, že ak sa niekomu darí dobre predávať jeho atraktívnu predstavu či postup, ešte nemusí byť expert. Škoda, že skutoční odborníci často tak atraktívni nie sú. Respektíve – nie je ich tak dobre počuť a vidieť. Vzniká z toho množstvo omylov, kde jediní postihnutí sme my sami.
Výživa a stravovanie je stále veľmi významnou témou, pretože náš „hlad po potrave“ vyplýva z našej základnej potreby bezpečia a lásky. Je to výsledok evolučného tlaku a vývoja. Dnes však žijeme v dobe, kedy nemusíme jedlo doslova naháňať, ale prichádza k nám na každom rohu. Hľadanie jedla sa tak v našich mysliach pretransformovalo na hľadanie tej správnej výživy, ktorá nás privedie k našim ideálom, či už v zdraví alebo kráse.
Byť zdravý však nie je synonymom zdravej stravy, ale aj zdravého úsudku. Viem, že to neznie lákavo, ale jediná bezpečná cesta je cesta „všetko s mierou“. Nič sexi, žiaden div sveta, ktorý nás opäť nadchne a motivuje k 3-dňovej zmene.
Možno to bude znieť ako klišé, ale skutočná cesta k úspechu a zázrakom je sebaprijatie a sebaúcta. Spôsob, akým výživu prijímame, nakoľko sa ňou zaoberáme a nakoľko nás obmedzuje (či už nastavené pravidlá, alebo dôsledky voleného jedla) je prejavom skutočného vzťahu k sebe samému. Stačí byť k sebe úprimný a spoznáme svoju odpoveď.
Zodpovedajme si na základné otázky – ako a prečo jeme práve tak, ako jeme.
K čomu nás naša strava doviedla, ako sa cítime, nakoľko sme zdraví. Koľko času a energie musíme svojej strave venovať a koľko sebazničujúcich myšlienok v súvislosti s jedlom a vlastným telom máme…
…a potom, začnime hľadať tú svoju jedinečnú cestu, hoci aj za pomoci odborníka.