Disciplína nie je cesta
V diétnej kultúre si tak nejako klameme, že honba za štíhlym telom je náplasť na zranenia, ktoré v sebe máme.
V diétnej kultúre sme presvedčení, že štíhle telo je znakom sebadisciplíny a sebalásky.
Za štíhlym telom sa ale často skrýva veľa bolesti a to, čomu ja hovorím odvrátená strana diétneho myslenia.
Hovorme viac o sklamaniach z chudnutia.
O tom, čo každá z nás prežíva, keď to opäť nevyjde.
O sebatrestaní a sebatrýznení.
Hovorme pravdu.
Ak niekto tvrdí, že disciplínou, pevnou vôľou, reštrikciou, zákazmi či obmedzením, môžem zmeniť môj prístup k jedlu – NEPOZNÁ problematiku emočného jedenia.
Ak niekto tvrdí, že akýkoľvek prístup k výžive daný zvonku, je nástroj na uzdravenie z emočného jedenia – NEPOZNÁ A NECHÁPE povahu tohto problému.
Ak niekto povie, že si to stačí prestaviť v hlave – pravdepodobne NEVIE, že to, čo skutočne potrebujeme uzdraviť nie sú myšlienky, ale emočné zranenia, ktoré bolia.
Ak niekto hovorí, že treba vystúpiť z obete a prestať sa ľutovať, ak trpím emočným zranením a emočným jedením, NECHÁPE zmysel stratégie obete – ktorá ma chráni pred bolesťou.
ČO JE EMOČNÉ JEDENIE
Emočné jedenie nie je o tom, že sa najem, keď som naštvaná alebo sa nudím. Emočné jedenie nemôžeme zúžiť na prejedanie pod tlakom. Aj keď aj o tom emočné jedenie môže byť. Že potrebujeme pustiť pretlak, napätie, frustráciu, zlobu, hnev či strach. Emočný dyskomfort.
Jedlo pomáha. Jedlo lieči. Pre ten daný moment.
EMOČNÉ JEDENIE JE PREJAVOM ODPOJENIA OD SEBA, OD SVOJICH POTRIEB, OD SVOJICH SKUTOČNÝCH A NEVYSÝTENÝCH EMÓCIÍ.
Emočné jedenie je v prvom rade forma úniku.
A unikáme celý život. Pred sebou samým. Pred tým, čo skutočne cítime. Utekáme do myšlienok, závislostí, hier, akcií, nákupov, sociálnych sietí. Len preč od seba.
Emočné jedenie nám ukazuje, že sme tam, kde možno nechceme byť a ani netušíme, kde byť chceme.
HONBA ZA ŠTÍHLOSŤOU
Celý problém s jedlom sa zužuje na CHUDNUTIE A ZMENU TELA.
Veríme, že keď sa zmení naše telo, budeme šťastnejší. Keď sa zmení naše fyzické bytie, dostaneme odmenu v podobe spokojnosti. Všetku svoju snahu sústredíme na boj s chuťami, na reštrikciu, na nové stravovanie, na hľadanie tej cesty, ktorá ma tam dovedie.
Celý problém emočného jedenia, ktorý je problémom dnešnej doby, sa zmenil na HONBU za štíhlym telom, ktoré je tak či tak nedostupné, kým žijem v odpore so sebou.
Celú svoju pozornosť sme nasmerovali na telo.
Je to jednoduché, myslieť si, že keď sa zmení moje telo, zmení sa môj život.
NO KÝM V TOM TELE OSTANÚ ROVNAKÉ ZRANENIA, TVOJE TELO SA TI VRÁTI.
Skôr či neskôr príde za Tebou Tvoje telo naspäť. So všetkým vnútorným nastavením, ktoré si tam nechala, keď si od seba utekala.
Nemyslím si, že mám patent na riešenie emočného jedenia…ktorý bude fungovať každému.
Ale z emočného jedenia cesta existuje, smerom k sebe, smerom k osobnej múdrosti a poznaniu, úcty a sebaprijatia.
Nie smerom od seba.
TY SA ROZHODUJEŠ, ČO CHCEŠ.
Koľkokrát musíš padnúť, aby si vedela, že to potrebuješ RADIKÁLNE INAK.
V mojom programe Skoncuj s emočným prejedaním prechádzame unikátnou výzvou.
Výzvou pozrieť sa na všetko úplne inak. Začat od skutočného začiatku a nastaviť sa na to jediné, čo skutočne funguje – cestu intuitívneho stravovania a sebaprijatia v tele, ktoré mám. V mieri s jedlom a telom. V mieri so sebou.
