Diéta funguje. Každá a dočasne.

Nie, nejdem písať článok už s otrepanou témou, ako diéty nemajú význam a ako treba prejsť na zdravý systém stravovania.

Pretože to už všetko vieš.

Napriek tomu, že to vieme, napriek tomu, že sme toľkokrát týmto procesom prešli, ideme do toho zas z istého zúfalstva.

Tým zúfalstvom je často hlboká nespokojnosť so sebou a svojim telom. Neskôr so zdravím. S pohyblivosťou. S energiou. To sú tie najčastejšie dôvody, prečo túžime opäť raz zhodiť pár kíl. Do plaviek, do svadby, do dovolenky…do Vianoc (niekedy aj preto, aby sme si Vianoce mohli skutočne užiť aj s tým pravým jedlom).

Osobné väzenie

Či už máš jedálniček, nastavený systém stravovania, zoznam dovolených potravín, potravinový semafór alebo klasickú diétu, je to v princípe jedno.

To, čo máš, je jednoducho OBMEDZENIE.

Akékoľvek obmedzenie v nás vyvoláva celkom prirodzený odpor. Odpor fyziologický a psychologický.

Fyziologický odpor spočíva v tom, že naše telo začne do seba nasávať všetky kalórie a ukladať si ich. To je evolúcia, to nie je nejaký Tvoj osobný problém, Tvoj pomalý metabolizmus alebo Tvoje z-vody-priberanie.

Psychologický odpor spočíva v pomalej, nepríjemnej obsesii dať si čokoľvek, čo teraz nesmiem. Či už v spánku snívam o čokoládovej tyčinke, alebo ma pri plnom vedomí obťažujú neustále hlasy, čo modlikajú aspoň o jeden keksík. A tu začína protitlak zvonku, tu hovoríme, že treba zaťať zuby a vydržať, tu hovoríme o vôli či disciplíne. Úprimne, diciplína nemá s tým nič spoločné…

Pre človeka je typický obrovský negatívny vzťah k akýmkoľvek obmedzeniam – je to základná črta našej psychiky. Je to otázka našej integrity (práve preto je najväčším trestom pre človeka väzenie). My sme ale schopní byť v osobnom mentálnom väzení deň čo deň.

Prečo vždy funguje NOVÁ diéta

Diéta je osobné väzenie, a v podvedomí sa budeme stále drať z neho von. Najdlhšie obdobie, kedy sme schopní držať diétu sú 3 mesiace. Vtedy aj dochádza k prudkému poklesu váhy. Po troch mesiacoch radosť z úbytku už nedáva taký zmysel, a začína prevažovať odpor a nechuť k pokračovaniu. Po pol roku (a častejšie oveľa skôr) nastáva kríza motivácie. (Mimochodom, po istom počte opakovaní je doba, kým sme schopní držať diétu stále kratšia a úbytok stále menší, až sa to všetko zastaví).

Vyslobodenie prichádza vo forme slasti z vytúženej potraviny, aj keď len na chvíľu.

Vyslobodenie je v prejedaní.

V návrate k starému.

A tak to beží zopár cyklov. Keď sa objaví nový typ diéty (aktuálne beží prerušované hladovanie a zdravá strava), opäť v nás ožije nádej a stratená motivácia je naspäť. Dodáva nám to novú silu a vieru vo vlastné sily.

Či veríš alebo nie, takto funguje každý systém stravovania, aj ten, ktorý ne-voláme DIÉTA. Ak si skúsená dietárka, potom si sa možno nechala nachytať na zdravú stravu.

Funguje koncept zdravého stravovania?

Ja verím, že zdravostravovači z prirodzenia a presvedčenia ma nebudú chytať za slovo. Ja som tiež zdravostravovačka, ale…najmä preto, že som 20 rokov riešila poruchy príjmu potravy a potom som sa na zdravostravovanie dostala cez intuitívne vnímanie signálov svojho vlastného tela…nie tak, že mi niekto napísal jedálniček (i keď aj táto fáza tam bola). O tom potom…

Ak už si pár diét skúsila, pochopila si, že toto asi nebude cesta a obzrieš sa po skúsených odborníkoch. Hľadáš akýkoľvek koncept stravovania, ktorého cieľom je zmena tela. Hľadáš, čo by pomohlo NATRVALO.

Už vieš, že rýchle chudnutie nemá zmysel. A začínaš využívať „systémy stravovania“. Máš plán, vážiš, počítaš kalórie, raz za čas si dopraješ niečo čo nesmieš. Podmienkou úbytku váhy je, že toto budeš dodržiavať dlhodobo, ideálne navždy. Celý život.

Predpokladom je, že to takto budeš cítiť, že sa Tvoje návyky samé zmenia ich opakovaním.

Že prestaneš milovať tie zakázané potraviny.

Že odteraz budeš vnímať čaro brokolice, fazule a cuketového koláča. Bez cukru.

Skrytá idea je, že čím menej si budeš dopriavať to zakázané, tým menej na to budeš mať chuť.

JEDLO ALE NIE JE VECOU ZVYKU.

Nevieme sa odnaučiť túžiť po istej chuti. Sme bezbranní voči odporu proti zakázanému. Čím silnejšie je obmedzenie, tým väčší je odpor, tým silnejšie si chceš ísť po svojom.

A pri tom v Tebe beží ešte jeden podvedomý proces – pocity viny, hanby, zlyhania. Pocit vlastnej neschopnosti. Potrebuješ minimálne podporu veľkej skupiny žien/mužov, aby si to dala ešte jeden deň. A potom prichádza kríza, PMS, bolesť, emočný diskomfort, stres v práci, ochorejú deti, ide sa na dovolenku a Ty….Ty to proste púšťaš k vode…

Jedna dôležitá informácia: viem, že mnohým to funguje. Veď vidíme tie fotky pred a po…(mimochodom, z marketingového hľadiska toto ako motivácia funguje najlepšie, lebo proste to vidíš a tomu veríš).

No ak máš čo len náznak problematického vzťahu s jedlom, a jedlo Ti neslúži len ako zdroj energie, a…tvoje vzájomné vzťahy s jedlom obsahujú čokoľvek iné ako nasýtenie – potom je zlyhanie zákonité.

Takže jediným dôvodom, prečo podstupujeme systémy stravovania a držíme sa externých odporúčaní je, že chceme zažiť ten pocit štíhleho a zdravého tela, za cenu výrazných obmedzení v jedle, zúfalstva a nakoniec zhnusenia zo seba. Počula a čítala som to veľakrát – ale NIE vo fórach, kde sa velebí chudnutie. Mimochodom, aj v takýchto fórach sa občas objaví úprimná spoveď, je však prevalcovaná veľkou podporou tých iných žien, ktoré Ťa chcú potiahnuť dopredu…a Ty možno ešte viac upadáš do samoty, nepochopenia, seba-odsudzovania, smútku a pocitu, že práve Ty na to proste nemáš…to je to, čomu ja hovorím PRAVDA O CHUDNUTÍ alebo…odvrátená strana diétnej kultúry.

Čím viac diét, tým viac prejedania

V psychologických výskumoch zameraných na psychológiu stravovania identifikovali, že dodržiavanie diét v pubertálnom veku 8-násobne zvyšuje riziko porúch príjmu potravy alebo porúch v stravovacom správaní.

Diéty znižujú sebaistotu a sebaúctu.

Diéty v nás ukotvujú prepojenie medzi stravovaním a nespokojnosťou z nasýtenia a potešenia z rôznych chutí.

Diéty v nás lámu schopnosť určiť koľko potrebujeme skutočne jesť.

Diéty prehlbujú pocit viny z jedenia jedla, čo nám chutí (ale je zakázané).

Diéty absolútne oslabujú pocit kontroly nad vlastným stravovaním.

Diéty vedú k zlyhaniu. Vždy.

Diéty zvyšujú riziko podvýživy (paradoxne) a poškodeného zdravia.

Diéty sú proste…komerčný produkt s veľmi dobre nastaveným marketingom. Predávajú nádej na úžasný život snov a v prípade, že neuspeješ, môžeš si za to SAMA!

(Dobre, musím tu podotknúť, že jediný dôvod doržiavania diéty je zdravotný stav, teda alergie, celiakia, autizmus a ďalšie, kedy je potrebné vylúčiť z nášho jedálnička to, čo nám reálne škodí).

A teda riešenie?

Mám 🙂

Vlastná cesta intuitívneho jedenia. Jediný skutočne fungujúci spôsob ako sa postaviť k svojmu stravovaniu, ako napraviť svoj vzťah k jedlu, svoj vzťah k sebe je…začať vnímať seba. Navždy sa zriecť akejkoľvek kontroly zvonku. Prestať kontrolovať samoregulačný systém, ktorým Tvoje telo a každé telo je.

Asi si myslíš…noooo, tak to by som mala za chvíľu 200 kíl…to by bol chaos, jedla by som všetko a stále…lenže to tak nie je. Je to o totálnej zmene nastavenia vzťahu k sebe a jedlu. Je to dôvere v seba a telo. Je to cesta, ktorá je trvalá a po ktorej sa môžeš vydať.

Cesta intuitívneho jedáka je jediný skutočný a fungujúci koncept trvalo štíhlych ľudí, ktorí sú schopní nechať na tanieri posledný zemiak, keďže už majú tak akurát.

Ak Ťa cesta intuitívneho jedenia zaujala, ak už sa nechceš ďalej prejedať, a napriek chudnutiu mať stále viac kíl, chceš úplne prirodzene počúvať vlastné telo a reagovať na jedho potreby, môžem Ťa tým previesť.

Viem Ti k tomu dať manuál na spoločnej ceste odvrátenej strany diétovania, kde sa hovorí pravda a neklame sa.

Tak pozri, či je táto cesta pre Teba .

A pokiaľ a Ti táto téma a tento článok páči, zdieľaj ho, prosím.
Nech nás je viac takých, ktorí vystúpia z diétnej kultúry.