Nepokoj, úzkosť a zajedanie

Nepokoj sa v dnešnej spoločnosti stal novou normou. Nepokoj sprevádzaný obavami či úzkosťou vychádzajú zo sústavného porovnávania sa a veľkej vnútornej túžby mať stále viac. Práve táto kombinácia nás najčastejšie núti siahnuť po jedle, aj keď nemáme hlad. Prečo?

Čo sa myslí pod ne-pokojom?

Pod pokojom chápeme stav duševnej vyrovnanosti, kľud či prijatie. Niekto pokojom chápe aj radostný flow, keď plynie časopriestorom v tvorivom prúde. Pokoj môžeme prežívať v akejkoľvek situácii, kedy skutočne na chvíľu vypneme generátor myšlienok a oddáme sa prítomnému okamihu.

Oveľa častejšie sme ale nepokojní…riešime (alebo skôr ne-riešime) otázky typu:

• ?nie je divná?
• ?jej na tom nezáleží?
• ?nemá ambície?
• ?je bezcieľny?
• ?sú jej jedno známky v škole?
• ?ona to nevidí?
• ?ešte nie je doma?
• ?kedy to už bude?
• ?to koľko stojí?
• ?neopustí ma?
• ?kam dať deti do školy? Ktorý krúžok…nie je to nebezpečné? Nevyhodia ma?

ČO AK?…ČO KEBY?….PREČO?…PREČO JA?…

Rozpor dnešnej doby

Aj keď máme stále tendenciu upadať do nepokoja a stavu vnútorného napätia, v pozadí vnímame, že je to spoločensky nevhodné ukazovať. Sme povinní znepokojovať sa, ale tak aby to nikto nevidel.

Hlavne nie pred deťmi.

Hlavne nie v práci.

Hlavne nie doma.

Potrebujem sa tváriť, že je všetko v norme.

Takže stojím pred EXTRÉMNE ťažkou úlohou – prežívam veľmi silnú až mučivú emóciu, ale nemôžem si dovoliť ju vypustiť.

Potrebujem ju prežiť tak, aby si nikto nič nevšimol. Hľadám spôsoby, ako ju POTLAČIŤ. Je to riadne stresujúce – a aj sa nám vyplavujú adekvátne hormóny ako adrenalín a noradrenalín.

Tak prečo vtedy jeme?

Výborná otázka. Veď prirodzene by sme práve v strese jesť nemali. Pri prežívaní nepríjemnej stresujúcej situácie by sme nemali mať vôbec chuť dať dačo do seba…

Ale ak máme len trochu narušený vzťah s jedlom a telom…JEME PRÁVE VTEDY. Totiž pomocou aktivity žalúdka prerušíme sympatikoadrenálne reakcie a akože obnovíme normálny priebeh udalostí. Ľudskou rečou povedané: akonáhle náš žalúdok a tráviaci systém začnú pracovať, navodíme umelo relaxovaný stav, alebo aspoň pseudo-relaxovaný…Je to vynikajúci únik od seba a zároveň kompenzácia boľavej či nepríjemnej emócie. A ešte si pomôžeme fyziologickou cestou bez zmeny vedomia….teda nepoužijeme látky, pod vplyvom ktorých sa nám vedomie mení (alkohol, drogy). Dôsledky v tej chvíli neriešime, pretože pre nás v danom momente skutočne nie sú dôležité. Racionálna zložka nášho bytia sa vypína a my dáme voľný priechod dopamínovej slasti z jedla.

Tak preto vtedy jeme, teda aspoň tí z nás, ktorí trpia alebo trpeli emočným či kompulzívnym jedením.

Hľadáš riešenie bludného kruhu?

Ak hľadáš v bežne dostupných zdrojoch, zvyčajne to nefunguje. Bežne využívané prostriedky ako NEJESŤ, keď prežívame ťaživú emóciu sú:

• bráničné dýchanie alebo akékoľvek vedomé dýchanie

• cvičenie, tancovanie, joga

• prechádzky na čerstvim vzduchu

• priateľská debata s blízkou dušou

• odvedenie pozornosti akýmkoľvek smerom….

Nie, toto FENGUJE tým, ktorí emočným jedením NETRPIA.

My ostatní môžeme byť hlboko frustrovaní a presvedčení o tom, že sme neschopní, že nemáme pevnú vôľu či disciplínu, že sústavne zlyhávame v našej snahe kontrolovane jesť...

Ak je tento vzorec pre Teba typický, ak patríš do skupiny ľudí, ktorí majú tendenciu zajedať nepokoj, obavy, úzkosť či stres, potom…Ti dychové cvičenia, nútené meditácie či ďalšia permanentka do fitka nepomôže. Mrzí ma to….ale presne toto je moja skúsenosť. Nielen osobná, ale aj z praxe a práce so všetkými, ktorí majú akýkoľvek problém vo vzťahu k jedlu, telu a sebe samému.

A čo teda odporúčam? Poď na to komplexne, poď to už riešiť CELKOM INAK.

Ak ešte nie si vo FB skupine Emočné jedenie, psychika a výživa – rozhodne sa pridaj. Budeš medzi svojimi, medzi nami. A budeš vždy informovaná o komplexných programoch, ktoré Ťa navedú tým správnym smerom.