Healthy Plate vs. „Real Food“ pyramída: fakt dnes už nič neplatí?

Každých päť rokov vydáva vláda Spojených štátov prostredníctvom Dietary Guidelines for Americans oficiálne výživové odporúčania, ktoré slúžia ako základ pre verejné zdravotné politiky, školské stravovanie, zdravotnícke programy aj komunikáciu o výžive smerom k verejnosti. Najnovšia verzia pre roky 2025–2030, predstavená počas Trumpovej administratívy a komunikovaná aj prostredníctvom tzv. „Real Food“ pyramídy, však vyvolala nezvyčajne silnú odbornú kritiku.

V tomto období sa sama oveľa intenzívnejšie venujem psychológii stravovania a jedálnemu správaniu – tomu, prečo jeme tak, ako jeme, a prečo samotné výživové poučky často zlyhávajú. Napriek tomu mi nedá nereagovať na nové americké výživové odporúčania, pretože práve spôsob, akým o jedle hovoríme, zásadne ovplyvňuje aj naše správanie.

Ako sa nový americký výživový model prezentovaný ako „Real Food“ pyramída vlastne líši od dlhodobo rešpektovaného konceptu Healthy Eating Plate z Harvardu? Na prvý pohľad môže ísť o detail – iný obrázok, iné slovníky, iné akcenty. V skutočnosti však ide o zásadný rozdiel vo filozofii výživy a najmä v tom, aký signál vysielame verejnosti o tom, čo má tvoriť základ zdravého stravovania.

Ako vyzerá filozofia Healthy Plate – a prečo funguje

Ak si výživár, tento odsek môžeš preskočiť, lebo „Zdravý tanier“ je chronicky známy.

Healthy Eating Plate je v jadre veľmi jednoduchý model zloženia jedla. Polovicu taniera tvoria zelenina a ovocie, s jasným dôrazom na zeleninu. Štvrtinu taniera zaberajú celozrnné prílohy a ďalšiu štvrtinu tzv. „zdravé proteíny“ – ryby, strukoviny, orechy či hydina, pričom červené mäso je odporúčané len v obmedzenom množstve a spracované mäso je vyslovene nežiaduce. Tuky majú mať prednostne rastlinný pôvod, ako je olivový či repkový olej, a maslo zostáva skôr výnimkou. Z nápojov dominuje voda, sladené nápoje sú nežiadúce a mlieko je chápané ako možnosť, nie ako povinný pilier stravy.

Na tomto modeli sa mi páči najmä to, že prirodzene podporuje vysoký príjem vlákniny, mikronutrientov a fytochemikálií. Bielkoviny tu majú svoje pevné miesto, ale zostávajú „štvrtinou taniera“, nie životnou ideológiou. Healthy Plate netlačí na extrémy a presne v tom spočíva jeho sila, a je jednoducho udržateľný.

Čo robí „Real Food“ pyramída inak

Nové americké odporúčania pre roky 2025–2030 sú komunikované ako výživový „reset“. Treba povedať, že ich základná ambícia nie je zlá – menej ultra-procesovaných potravín, menej pridaného cukru, viac dôrazu na kvalitu jedla. Problém však nastáva v momente, keď sa zmenia vizuálne aj obsahové akcenty.

Prvým výrazným posunom je to, že proteín sa stáva hlavným hrdinom celej výživy. Dokument pracuje s cieľovým príjmom 1,2–1,6 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti denne ako všeobecným odporúčaním pre bežnú populáciu. To je podstatne viac, než na čom stáli tradičné populačné odporúčania v mnohých krajinách. V praxi to však neznamená, že ľudia začnú vo veľkom jesť šošovicu či ryby. Najčastejšie to vedie k zvýšeniu príjmu živočíšnych zdrojov, pretože sú najdostupnejšie a najjednoduchšie.

Druhým problematickým bodom je legitimizácia červeného mäsa a plnotučných mliečnych výrobkov ako „jadra“ stravy. Usmernenia explicitne pracujú s red meat a pri mliečnych výrobkoch odporúčajú full-fat varianty, dokonca v množstve okolo troch porcií denne. Práve táto časť vyvolala najväčšie odborné námietky medzi kardiometabolickými expertmi.

Tretím sporným momentom je komunikácia tukov. Text síce formálne ponecháva limit nasýtených tukov na úrovni do 10 % energetického príjmu, no zároveň ako možnosti pri varení menuje maslo či masť. Táto kombinácia je naozaj problematická. Väčšina ľudí si zapamätá jednoduché posolstvo „maslo a masť sú v poriadku“.

A napokon, celozrnné prílohy sa v pyramíde posúvajú do úzadia. Dostávajú najmenej priestoru a odporúčanie 2–4 porcie denne pôsobí v kontraste s Healthy Plate, kde tvoria stabilnú štvrtinu taniera a ich metabolické výhody sú jasne vysvetlené.

Vedecké dáta, ktoré mi pri tejto pyramíde svietia na červeno

Pri vyššom príjme červeného mäsa sa v dátach opakovane objavujú konzistentné signály rizika, najmä ak ide o spracované formy. Veľké systematické revízie a meta-analýzy ukazujú asociácie s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení aj diabetu 2. typu. Podobné závery priniesli aj analýzy publikované v Lancet Diabetes & Endocrinology v roku 2024.

Aj keby si niekto vyberal „kvalitné“ mäso, populačné odporúčanie, ktoré systematicky posúva ľudí k vyššej živočíšnej konzumácii, je riskantné. Realita je taká, že väčšina populácie skončí pri lacnejších a často spracovaných verziách.

Pri nasýtených tukoch nejde o ich démonizáciu, ale o otázku náhrady. WHO dlhodobo odporúča držať ich pod hranicou 10 % energie a preferovať nenasýtené tuky. Americká kardiologická asociácia aj Cochrane review ukazujú, že znižovanie nasýtených tukov a ich nahrádzanie nenasýtenými vedie k nižšiemu výskytu kardiovaskulárnych príhod. Navyše vieme, že nasýtené tuky zvyšujú LDL cholesterol, ktorý je kauzálnym rizikovým faktorom aterosklerózy.

Kde je kritika „Real Food“ pyramídy najopodstatnenejšia

Nová pyramída si vybrala správneho nepriateľa – ultra-procesované potraviny a pridaný cukor. Problém je, že ako riešenie ponúka príliš silný symbol: proteín a plnotučné živočíšne potraviny na vrchole pyramídy. To je zbytočne polarizujúce a ľahko zneužiteľné v skratkovitej komunikácii.

Zmiešané signály pri tukoch, normalizácia vysokého príjmu červeného mäsa v populácii, ktorá ho už aj tak konzumuje dosť, a otázky dôvery v proces tvorby odporúčaní – to všetko prirodzene vyvoláva pochybnosti.

Prečo to vlastne riešim?

Viem, že práve mňa často počujete hovoriť vetu, že neexistuje zdravá strava, len strava zdravá pre mňa. A je pravdivá. Ale nie v tom zmysle, v akom sa dnes často používa ako ospravedlnenie pre chaos. Naše telo nie je prázdna tabuľa ani náhodný experiment. Má svoju biológiu, pamäť aj múdrosť. A ak mu naozaj načúvame, opakovane nás vedie k potravinám, ktoré mu dlhodobo slúžia. Teda nie k extrémom či trendom, ale k jednoduchosti a rovnováhe. K jedlu, o ktorom vieme, že je univerzálne a opakovane preukázateľne prospešné.

Individualita vo výžive nie je popretím vedy. Je jej dozrievaním. Je schopnosťou cítiť vlastné telo v rámci hraníc, ktoré poznáme. Keď však aj tieto hranice začneme rozmazávať, keď relativizujeme to málo istôt, ktoré máme, berieme ľuďom niečo veľmi dôležité – pocit orientácie. Bez toho sa výživa stáva ďalším zdrojom úzkosti, pochybností a sebaobviňovania. Aj preto sú výživové odporúčania také dôležité. Sú akousi kotvou v mori pochybností. Nie všetko je relatívne a aj v oblasti výživy existujú body, o ktoré sa môžeme oprieť.

Ak máš pocit, že vo výžive, emóciách a vzťahu k jedlu potrebuješ viac než ďalšie rady a zákazy – bezpečný rámec, porozumenie a odborné ukotvenie – presne o tom je moja Akadémia. Už v marci otvárame znovu 6-mesačný výcvik Profesionálny nutričný koučing, pre tých z vás, ktorí to myslia so svojou profesiou na poli výživy vážne.