Diétujú aj naše deti?

V dôsledku šialenstva kultu tela a všadeprítomného chudnutia v modernej spoločnosti zabúdame na generáciu detí, ktoré v tomto dezinformačnom a deformovanom prostredí vyrastajú. Možno si myslíme, že sa ich to netýka…a že to nevnímajú. Pravdou je však to, že rovnako ako my o tom nehovoríme pred nimi, ani oni nemajú potrebu to riešiť s nami. Čo vyplýva zo štatistík?

V dnešnej dobe cítime všadeprítomný tlak na vytúžené telo a štíhlosť .

Naša pozornosť je smerovaná pod vplyvom médií a sociálnych sietí na potrebu správnej, zdravej výživy, optimálnej životosprávy a ideálnej váhy.

Nedosiahnuteľný ideál

Typ tela, ktorý reklamné kampane diétneho priemyslu vykresľujú ako dokonalý, či ideálny, má prirodzene len 5% žien. Inak povedané, to po čom v kútiku duše túžime, je do veľkej miery nedosiahnuteľné, alebo dosiahnuteľné len prostredníctvom rigidnej snahy a tvrdosti na seba.

Akokoľvek naše túžby nekomunikujeme v rodine, a patria naozaj k tomu najviac utajovanému snívaniu…svoje postoje k telu a jedlu premietame aj na naše deti.

Detí sa to netýka?

V dôsledku šialenstva kultu tela v modernej spoločnosti zabúdame na generáciu detí, ktoré v tomto dezinformačnom a deformovanom prostredí vyrastajú. Možno si myslíme, že sa ich to netýka…a že to nevnímajú. Pravdou je však to, že rovnako ako my o tom nehovoríme, ani oni nemajú potrebu to riešiť s nami.

Možno ani len netušíme, ako veľmi to všetko ovplyvňuje sebavnímanie našich detí.

Ako im podprahovo odovzdávame životný postoj plný tlaku na seba, na dokonalosť, na štíhlosť.

Tučnota sa stigmatizuje, ľudia s nadváhou a obezitou sú v médiách vykresľovaní ako leniví, neschopní, so slabou vôľou…možno až nešťastní a neúspešní. Stáva sa, že máme tendenciu vysoko kvalitných odborníkov s nadhmotnosťou podceňovať, alebo im prisudzovať vlastnosti, ktoré znižujú ich odbornosť.

Na druhej strane je štíhlosť stavaná na piedestál. Štíhlosť si spájame so šťastím, krásou, úspechom a radostným životom.

Čo hovoria štatistiky?

Čo nám ukazujú štatistiky ohľadom vnímania tela a jedla u detí.

Zo štatistík vyplýva, že

1. až 42% dievčat 1. – 3. ročníka chce byť chudších
2. 81% 10- ročných detí má strach z toho, že priberú alebo budú v dospelosti tučné
3. 78% 17-ročných dievčat je nespokojných so svojim telom
4. viac ako 50% dospievajúcich dievčat a 33% dospievajúcich chlapcov sa obmedzujú v strave alebo používajú rôzne reštriktívne spôsoby, aby jedli menej (bez vedomia rodičov)
5. 46% 9-11 ročných detí je niekedy alebo často na nejakých diétach
6. 82% rodín týchto detí sú často na diétach, alebo aspoň jeden z rodičov diétuje na pravidelnej báze
7. 91% žien na vysokých školách a univerzitách kontroluje svoju váhu prostredníctvom rôznych foriem diét. Z nich 22% drží diétu vždy alebo pravidelne.

Štatistiky sú prevzaté z USA…u nás niečo také zatiaľ nie je k dispozícii…nepochybujem však, že je to dosť podobné

Vlna chudnúcich nadšencov

Slovensko pohltila vlna chudnúcich nadšencov. Výzvy, programy, tréningy, poradcovia, kouči, diétne režimy, diétne produkty, celý obrovitánsky trh zameraný na manažment hmotnosti. Podprahovo sme sústavne manipulovaní, že bez štíhleho tela nemôžeme byť zdraví a šťastní. Že je našou povinnosťou riešiť svoju váhu.

Že nerobiť nič pre svoju váhu a štíhle telo je absolútna nezodpovednosť.

Myslím, že je čas začať hovoriť o tej druhej strane mince.

Sme v diétnej kultúre veľmi zraniteľní a nezrelí.

Vidíme iba jednu stranu chudnutia a nevidíme tú druhú stranu, bolesť za tým skrytú, sklamanie a frustráciu.

To všetko ale vidia naše deti.

Je čas zastaviť to a hľadať v prvom rade zdravú rovnováhu, emocionálnu zrelosť a odpojenie vlastnej hodnoty od čísla na váhe.

Ak ťa téma zaujala, prečítaj si viac v mojom e-booku zdarma: Ako nevychovať emočného jedáka

E-book vychádza z mojej praxe pomoci pri poruchách príjmu potravy, z osobnej skúsenosti a bohatého odborného know-how z 12-tich rokoch štúdia a praktizovania preventívnej výživy.

Štatistické údaje z www.eatingdisorderhope.com