
Nedovolím si plakať…
Pred pár rokmi som si neuvedomovala, že toto môže byť môj problém. Že si nedovolím pustiť emócie. Že sa hanbím za tie niekedy nekontrolovateľné prejavy. Že si držím spoločenské masky, a svoje skutočné prežívanie hlboko potláčam. Lenže ono to niekde buchne. Zvyčajne pri tých milovaných. Pri deťoch. Niekde, kde sa môžem uvoľniť…alebo aj nebuchne…ale zatlačí sa hlboko...