„Nepribrala si trošku?“….celkom nevinná otázka s obrovskými následkami…
Keď partner komentuje telo ženy, či už „v dobrej vôli“, s úmyslom ju motivovať, alebo niekedy aj v hneve, vstupuje do priestoru, ktorý je mimoriadne citlivý a intímny.
Naše telo nie je len fyzická schránka, ale spôsob, akým sa ukazujeme svetu, ako cítime blízkosť, ako zažívame spojenie a ako prijímame lásku. Keď sa telo stane predmetom hodnotenia, zasiahne to najhlbšiu vrstvu partnerstva: pocit bezpečia.
Intimita je o tom, že dovolím niekomu priblížiť sa ku mne tak blízko, že sa cítim zraniteľná a zároveň verím, že v tej zraniteľnosti mi nebude ublížené. Body shaming túto dôveru okamžite narúša. Žena, ktorá počúva poznámky typu „trochu si pribrala“, „mala by si so sebou niečo robiť“, „toto ti nesvedčí“ alebo „už nie si taká ako predtým“, prestáva partnera vnímať ako bezpečné útočisko a začína ho vnímať ako hodnotiteľa. To mení dynamiku celého vzťahu.
V tele sa to prejaví veľmi rýchlo. Hanba a sexualita sa navzájom vylučujú. Ak sa hanbíme, máme veľký problém sa uvoľniť. Nedokážeme prežívať túžbu, keď sa bojíme hodnotenia. Nedokážeme byť spontánne, keď je myseľ v režime kontroly. Žena, ktorá sa pred partnerom hanbí za svoje telo, sa pred ním nemôže uvoľniť. Začne sa skrývať. Pri sexe zhasína svetlo. Zakrýva sa rukami. Sleduje sa zvonku. Začína sa inak obliekať. V hlave jej bežia vety, ktoré si pamätá ešte z domu: „dávaj si pozor na brucho“, „pozri sa na tie stehná“, „dúfam, že to nevidí“.
Ďalší zásadný moment je narušenie dôvery. Dôvera v partnerstve nevzniká len tým, že sa na seba môžeme spoľahnúť v praktických veciach. Dôvera vzniká aj tým, ako sa k sebe správame vo chvíľach zraniteľnosti. Telo je najzraniteľnejší priestor, ktorý v partnerstve máme. Ak partner vstúpi do tohto priestoru kriticky, žena sa začne od partnera odťahovať. Prestáva veriť, že pri ňom môže byť celá. Prestane mu ukazovať svoje slabiny. Prestane sa mu zverovať. Prestane sa dotýkať. Prestane ho vpúšťať tam, kam predtým vpustila len jeho.
Body shaming je forma mikrozrady. Nie je to nevera ani fyzická bolesť, ale jemná trhlina v priestore, kde mala byť láska bez podmienok.
Jedna nevinná poznámka môže viesť k narušeniu pocitu prijatia. Ak žena cíti, že partner hodnotí jej telo, prestane veriť, že je milovaná pre to, kým je. Začne veriť, že je milovaná len do tej miery, do akej spĺňa estetické očakávania. Tu sa nám ukazuje spojenie medzi body shamingom a úzkosťou vo vzťahu: človek sa začne báť, že ak sa telo zmení, láska sa zmení s ním.

Emočný dopad je potom obrovský. Žena začne potláčať svoje potreby, radšej mlčí o tom, čo ju bolí, aby nevyzerala „príliš citlivo“. Začne sa dištancovať, aby predišla ďalšej bolesti. Partner si často ani neuvedomí, čo sa stalo: vidí len, že žena sa nejakým spôsobom zmenila. Odpojila sa. Väčšinou tam vôbec nevníma súvislosť so slovami, ktoré boli vyslevené akoby „pomimo“.
Body shaming vo vzťahu nie je o tele. Je o zranenej blízkosti.
A ak sa tento vzorec opakuje dlhšiu dobu, vzniká postupne emocionálne odcudzenie. Žena síce žije s partnerom, spí pri ňom, funguje s ním v bežnom dni, ale emocionálne vedľa neho stojí s rukami prekríženými na hrudi. Jej pocit bezpečia sa vytráca
Toto je otázka, ktorú počúvam najčastejšie. Prečo ten, kto ma miluje, komentuje moje telo? Prečo si to dovolí? Prečo mu nepríde ani trochu čudné, že mi jeho slová spôsobujú bolesť, ktorú si nesiem roky?
Odpoveď je bolestivo jednoduchá: pretože v ich svete je to normálne. Oni v tom vyrástli. Je to jazyk generácie, ktorá bola vychovaná kritikou, porovnávaním a hodnotením. Je to kultúra, kde sa láska prejavovala cez pripomienky, nie cez citlivosť. Kde bola disciplína dôležitejšia než rešpekt. Kde žena mala „dobre vyzerať“, lebo to bola jej hodnota. A kde komentovanie ženského tela bolo spoločenským športom. Au!
O body shamingu v rodinách, prečo vôbec vzniká, čo s nami robí, a ako sa brániť bude najnovšia epizóda podcastu Za hranicami taniera.