Najväčší spúšťač vášho emočného jedenia.
Emočné alebo emocionálne jedenie nie je o jedle. Je o emóciách. Ťažko ho môžeme zvládnuť ďalšou diétou, obmedzovaním alebo zaprisahaním sa, že už to bude inak. Vedomé rozhodnutia zvyčajne pri emočnom jedení nezaberajú.
Emočné jedenie je sprevádzané silnou túžbou po určitých potravinách:
- s vysokým obsahom cukru alebo tuku (syry, smotanové mliečne produkty, smotanové omáčky)
- tie, ktoré si zakazujeme či odopierame
- nezdravé, priemyselne spracované potraviny alebo „junk food“
- potraviny, ktoré slúžili ako odmena v detstve
Ak sú naše návaly emočného jedenia časté, zvyčajne je dôsledkom nadváha až obezita a pocit úplnej bezmocnosti nad zvládnutím tohto problému. Logika ani prísny stravovací režim nepomáhajú – skôr naopak, môžu byť zdrojom úplnej frustrácie a pocitu zlyhania.
Zvládnuť emočné jedenie vyžaduje dlhodobý nácvik či tréning, hlboké pochopenie vlastných emócií ale aj ozdravenie prostredia, v ktorom sa denne nachádzame.
Jedným z najväčších spúšťačov emočného jedenia je totiž…STRES.
O strese sa už písalo veľa a v rôznych súvislostiach. Stres vnímame ako formu emočnej bolesti. Dlhodobé napätie a situácie, v ktorých sa cítime ohrozene vyhodnocuje náš mozog NE-logicky.
To znamená, že oblasť spracovania či logického vyhodnocovania sa vypína a nastupuje amygdala. Amygdala má za úlohu sústavne celý deň, každú minútu skenovať možné ohrozenie vo vašom okolí. Aj preto pri emočnom hlade spustenom stresom nepomôže žiadna logická dohoda so sebou samým, že dnes to bude inak…Amygdala totiž spustí vyplavovanie dopamínu, serotonínu a noradrenalínu a spúšťa stresovú reakciu.
V dôsledku tejto reakcie sa vám vypne logické uvažovanie a zapína sa ochranný systém potrebný pre utlmenie psychickej bolesti.
Pri sledovaní správania ľudí v reakcii na stres sa zistilo, že inak reagujú „dietári“ oproti „ne-dietárom“. Dietárov môžeme považovať za tých z nás, ktorí sa sústavne zaoberajú jedlom a tým, čo majú jesť a opakovane prechádzajú rôznou formou obmedzovania sa v jedle – či už v množstve, alebo type a výbere potravín. Pri experimentoch sa zistilo, že dietári majú pod vplyvom stresu tendenciu prejedať sa nezdravými potravinami, čo ne-dietári neurobia. Na druhej strane, ak je prítomné LEN zdravé jedlo, ani dietári sa neprejedli, alebo teda zjedli primeranejšie porcie či množstvá jedla.
Čo z toho vyplýva?
- stres je forma emočnej bolesti
- emočnú bolesť vyhodnocujeme ako hrozbu
- v dôsledku hrozby sa naše správanie mení a v prípade emočných jedákov prichádza silná nutkavá túžba kompenzovať hrozbu jedlom
- prítomnosť zakázaného, nezdravého jedla v našom okolí u emočných jedákov vždy končí prejedením
Ak o sebe viete, že trpíte emočným jedením, rozhodne doma nemajte zásoby potravín, ktoré jesť nechcete, zakazujete si, alebo spôsobujú vaše priberanie. Nevyhovárajte sa na to, že to jedia vaše deti, muž, alebo že je to pre návštevy. Nezabúdajte, že vo chvíli emočného hladu bude váš logický mozog vypnutý a vašou jedinou túžbou bude spustenie dopamínu a pocit šťastia po zjedení sladkosti, aj keď naozaj len chvíľkový!
Hneď potom vás totiž zaplavia výčitky, pocit viny, hanby či zlyhania…
Ak ste sa v týchto riadkoch našli, a chcete so svojim emočným jedením niečo skutočne robiť, môžem vás sprevádzať. Podmienkou je, že skutočne chcete opustiť ochranu, ktorú vám emočné jedenie poskytuje výmenou za stále zvyšovanie vašej váhy.
Pozrite si, čo môžete so svojím emočným jedením robiť v sekcii SLUŽBY.
