Chcel by som začať… ale čakám na správnu chvíľu
Mnohí z nás čakajú na správny čas pre životnú zmenu. Skrývame sa za predstavu o dozrení, vyzrení či dokonca vyhnití problému – čo by nás tak správne nakoplo k veľkému ZAČIATKU. Spoliehame sa na vesmír, život či zhodu okolností. Predstavujeme si, že keď to či ono skončí, začneme pracovať na svojich vysnených cieľoch.
Toto je filozofia ”všetko alebo nič”
Ak to nebudem robiť poriadne, tak to nemá zmysel. 9 z 10 začínajúcich nadšencov svoj cieľ nenaplnia, ani sa k nemu nepriblížia. Ostáva tak v krajine neuskutočnených prianí.
Filozofia všetko alebo nič nás rovno odsudzuje na neúspech. Najmä, ak sme doteraz pre svoj sen či cieľ neurobili NIČ. Pravdepodobne nebudeme vedieť urobiť ani VŠETKO.
„Mohol by som …….., ALE ……“
Poznáte tie dôvody:
- keď budem mať menej práce
- keď skončím tento projekt
- keď ukončím ten vzťah
- keď budem mať o 20 kíl menej
- keď už budú chodiť deti do školy…
Jednoducho zajtra…od pondelka…od nového roka…NIKDY.
Prečo čakáme na správnu chvíľu?
Pre mnohých z nás je to isté ospravedlnenie. Pomáha nám vyhnúť sa skutočnej práci na sebe. Odsúvanie začiatku na nedohľadno je tiež istou formou ochrany pred neúspechom, zlyhaním či kritike. Ak už máme túto mentalitu, pravdepodobne nám stále niečo vojde do cesty. A tieto bariéry nás len utvrdia v našom NIČ.
Pojem „správna chvíľa“ je presne to, čo nám bráni rásť, prosperovať zdokonaľovať sa. Lebo dôležitý je pokrok, nie dokonalosť. Dôležitý je každý jeden malý krok, deň po dni, aj keď bude predstavovať len 5 minút práce.
Ak si myslíme, že cesta k našim cieľom začína v magickom okamihu, keď sa celý vesmír spojí, tak ideálny čas pravdepodobne nepríde. A keď náhodou príde (presne ten čas, kedy hrajú tú správnu hudbu, doma máte všetky zdravé potraviny, nikto vás nevyrušuje, máte dostatok bublajúcej radostnej energie a vonku svieti slnko), tak to bude jeden z mála ďalších menej magických okamihov, ktoré tvoria náš skutočný život.
Takže nečakajte. V tejto chvíli je ten správny čas začať, bez ohľadu na kalendár, situáciu, rozpoloženie a množstvo energie. Každý jeden krok sa ráta. V konečnom dôsledku ten dopredu aj tie vzad.
Nezabúdajme – perfekcionizmus je nanič, dôležité je pokračovať!
