Jarná únava ako sociálna nákaza

Pojem jarnej únavy poznáme všetci. Je obľúbenou témou týchto dní, podobne ako magická detoxikácia alebo medvedí cesnak. Vnímať ju ako sociálnu nákazu nám však môže pomôcť zbaviť sa jedného veľkého sebaklamu.

Čo je sociálna nákaza?

Sociálna nákaza je niečo ako imitácia – napodobňovanie správania iných v rámci spoločnosti. Ide o šírenie davových nálad – niekedy je ťažké sa nesmiať, keď sa smejú všetci okolo vás. Rovnako ťažké je nepodliehať strachu, keď sa tento fenomén šíri v krajine rýchlejšie ako mor. Problém je, že aj keď ide o napodobňovanie, a teda tento jav nevychádza z nášho vnútorného presvedčenia, dôsledky sú rovnaké. Aj tie psychobiologické, psychosomatické a psychické.

Paralely

Asi aj vám napadlo, že dnešná situácia je obdobou sociálnej nákazy prepletenej so skutočnou vírusovou infekciou. Článok je však o jarnej únave, takže sa vrátim k téme☺ 

Jarná únava je našim spoločenským mémom, vychádzajúcim z histórie. Naši predkovia mali na ňu plné právo, po chudobnom období zimy – nielen chudobnom na slnečné žiarenie a svetlo, ale aj na živiny a to doslova. Menej bolo aj pohybu, o to viac bolo spánku a regenerácie. Slovač s príchodom jari skutočne vzývala prvé šťavnaté výhonky vitamínov rašiace zo zeme.

Únava, ale nie jarná

Môžeme sa my vyhovárať na únavu po dlhej zime? My, ktorí napriek všetkým dnešným obmedzeniam žijeme v blahobyte? Energetickom, nutričnom, klimatickom a materiálnom? Denne máme prísun všetkého potrebného, ak si to doprajeme – vitamínov, minerálov, energie, svetla, informácií, starostlivosti a tí pokročilí aj pohybu, regenerácie a oddychu.

Z objektívneho hľadiska teda na únavu nemáme nárok. Ak sa na to nepozrieme z iného uhla pohľadu. Z takého, o ktorom naši predkovia skutočne ani nesnívali.

AJ PREBYTOK TOTIŽ ZABÍJA.

Prebytok aktivity.

Prebytok stresu.

Negatívnych emócií.

Prebytok blahobytu a dostatku.

Prebytok informácií, stimulov a atakov.

Náš nervový systém a prastará duša volajú po útlme a pokoji.

Vybičovaný sústavným tlakom dnešnej sociálnej nákazy moderného moru. A z toho sme unavený…Nie je to ale únava jarná, je to únava doby.

Takže – čo s únavou doby?

Opakujem sa, ale musím. 

Vypnúť, zhasnúť, zastať, zavrieť, dýchať…

Hľadať rituály.

Vyniesť a spáliť MORenu.

Už jej bolo dosť ☺

Takže vitaj jar, vitaj sloboda nádychu vo voľnosti okamihu. 

Prestaňme trpieť sebaklamom, že sme dnes obeťou jarnej únavy. Sme obeťou vlastných presvedčení, že to nemôžeme práve teraz urobiť a pocítiť inak.

Komentáre